utorok, 30. novembra 2010

LET´S CALL IT..RANDOM...




 Zajtra sa neučíme! Juchú! Dobrá správe dnešného dňa! Teším sa na Vianoce!


Sedím tu a papkám bagetu s lososom...yummy!!


Včera som bola v knižnici.

pimp myspace

A viete, prečo som bola na pošte? Juchú! Prišiel mi balíček od Ejvi ! Teším sa...už mi len treba niekoľko kreditiek a budem vyzerať dôležito!

sobota, 27. novembra 2010

SPOMÍNAM NA....

 Vonku je bielo! Zima, sneh...nie som práve milovníkom takéhoto počasia (to keď je na Vianoce bielo sa mi náhodou páči) No prepadla som tomu! Dnes som brata (mladšieho) vytiahla von a guľovačku! A viete, že to bol zábava?

Ale aj tak spomínam...
- na Francúzsko
- na všetkých tých skvelých ľudí a úžasnú zábavu
- na Boulogne sur Mer
- a hlavne na jeho pláž
- no to ako veľmi tam fúkalo
- ale pritom na to stále relatívne teplé počasie
- na čajky
- a na vlny, ktoré na nás útočili
- na moje mokré nohy v bodkovaných ponožkách
- ale hlavne na milión fotiek,na ktorých sa nám za tak krátku dobu podarilo zachytiť mnoho mometnov

Chýba mi to! A hneď by som išla späť! No tieto obrázky mi prinášajú krásne spomienky! Skoro až cítim a počujem ten vánok!









 Milujem tieto fotky! A rada sa k nim znova a znova vraciam! Nebolo to tak dávno! No sú to spomienky! Krásne! Tak teda ešte posledné zakývanie z pláže! A ja letím! Síce momentálne tak akurát do hlbín mojej teplučkej postele, no nesťažujem sa! Tak zatiaľ! OREVOÁ!

štvrtok, 25. novembra 2010

SO MANY WISHES....

Večer tisícok prianí! Konečne som to raz stihla aj ja! Išlo o rekord v počte naraz vypustených lampiónov! Neskutočne som sa tešila a musím povedať, že to naozaj stálo za to! Ten pocit vidieť tisícky lietajúcich lampiónov je neopísateľný! Taký balzám na dušu normálne! Ževraj ich bolo vypustených viac ako 2600....áno, rekord padol!
Ak sa mi prianie splní, dám vám vedieť!
A lampióny chcem vypúšťať zasa čo najskôr! Zapáčilo sa mi to! Veľmi! A je to celkom jednoduché, takže ak máte možnosť odporúčam!!









Čo vy a vaše priania?

pondelok, 22. novembra 2010

I HAD A PLAN...


Rozvoniaval celý byt. A to boli iba dva malé plechy (a cesto z polotovaru - no k tomu sa ešte dostaneme). 
Ešte nemám vianočnú náladu. Viete takú tú, keď si človek stále pohmkáva koledy a mimovoľne siahne po červenom svetri a ponožkách so sobom (aj keď môj vysnený vianočný sveter ešte nevlastím...ale raz -keď budem veľká- budem pod  huňatým stromčekom pobehovať v červenom či  zelenom svetri, najlepšie s veľkou hlavou soba...áno mám na mysli presne ten americký filmový gýč, na ktorý práve myslíte)
No onedlho to vypukne! A viete že sa teším! A ako!


No prejdime k tomuto môjmu pekárskemu počinu! Ako to vlastne celé bolo?
Na začiatku bolo cesto! Fakt originálne...ale toto nebolo cesto len tak hocijaké...bolo..a teraz sa podržte...prosím pekne zo supermarketu! Stalo sa to takto: nikdy by ma nenapadlo, že my (každoročne pečúci niekoľko osvedčených druhov vynikajúcich koláčikov) budeme piecť zo supermarketového cesta. Ale nevyskúšaš to, keď vidíš balíček za asi dvacku (kč) už vypracovaného cesta, ktoré stačí vykrojiť a je to? Žiadne váženie, miešanie, čakanie....tak som sa na to dala!

Chcete počuť ten náročný technologický postup?
Bod číslo 1: Cesto vyberieme z obalu a vyvaľkáme na pomúčenej doske do požadovanej hrúbky.
Potom po druhé: Nachystáme vykrajovátka (vykrajovačky? vykrájače?) tvarov a a veľkostí aké sa nám len ráčia a páčia.
Á numero 3: Vymastíme plech a môžme prejsť k ďalšiemu kroku.
Tým je skoro posledné číslo 4: Chopíme sa inkriminovaných nástrojov a vykrajujeme čo nám len hrdlo ráči a sily stačia. Vyrobené tvary poukladáme na plech a čakáme na dozlatova vypečené keksíkové krásavice!
Práve som sa rozhodla, že štvorka bude naozaj posledná! Tak teda, čo iné zaželať ako:
Dobrú chuť a Doschrumkania!


Musím povedať, že výsledné linecké keskíky neboli zlé! Samozrejme, že to nie je to pravé ´od maminky´, ale na to, že za 10 minút máte všetko hotové a pomaly aj zjedené boli fakt chutné! A chrumkavé! Takže ak nemáte chuť na dlhé pripravovačky a dali by ste si kúsok Vianoc hneď teraz, utekajte do Spar-u (tak som cesto kúpila ja, no myslím že to zoženiete aj inde!) a už len vaľkajte a vykrajujte! A samozrejme pochutnávajte si! Ja si budem chrumkať s vami!


A aký bol pôvodný zámer tohto článku? Chcela som vám poďakovať! Vám - mojim 105 pravidelným čitateľom (ale niekto stošiesty mi musel môj originálny zámer samozrejme pokaziť...hah- už ste dúfam zvyknutí na moje stupídne vtípky)
Každému jednému (aj číslu 106 a všetkým vyšším ...a vlastne všetkým kto som len občas zavíta a číta to tu!)

Tak aby ste z toho aj  niečo mali....Máte jedinečnú príležitosť viruálne ponúknuť sa jedným (alebo aj viacerými, keď ste takí nenažraní) z mojich výtvorov!! Virtuálne chrumkanie nech je v plnom prúde! Nie že niečo zostane! Tak jedzte kým môžte!


105! Yay! Vnímate to číslo? Mne sa náramne páčí a robí mi radosť!


Ešte raz: Ďakujem! Pretože nič originálnejšie ma momentálne nenapadá!

sobota, 20. novembra 2010

LITTLE SAILOR...

Ahoy! (znie to ako dostatočne námornícky pozdrav...či si to stále iba nahováram?) No čo...
Dnes je sobota...(tak takýto stupídny začiatok tu fakt asi ešte nebol!)
Neviem čo je so mnou, ale mám sa fajn!
Tento týždeň som nakoniec prežila v zdraví..a viete čo? Nebolo to až také strašné!
Voľná streda by mohla byť stále...padla úplne vhod!
Ako som už spomínala my sme ju strávili v najpreplnenejšejaliasjevoľnoškaredépočasieanemámčorobiťtakidemdoobchodu Ikei!
A keďže sme už dávno nič neprerábali (nie že by som ešte nebola úplne presťahovaná),  tak sme nakúpili asi 46 krabíc novej obývačky, ktorú sme (samozrejme so štvorčlennou rodinou) naskladali do auta...a prekvapujúco ešte tam aj zostalo trošku miesta! To naše auto je fakt asi nafukovacie alebo čo!
A tak už v plnom prúde prebieha skladanie...asi takto: krabice všade, igelity všade, čiernobiele návody (za ktoré by mal tento švédsky gigant dostať ocenenie...akože vyznám sa v nich väčšinou aj ja! A to je už čo povedať!)....
Ale už to bude! A páči sa mi!!
A keď už sme tam boli, tak som si zadovážila zopár drobností a doplnkov do mojej izbietky, košíčky na muffiny, pochutila som si (nielen) na tých mňamóznych biopalacinkách (ak ste ich ešte nemali tak si to rýchlo namierte smer Ikea...sú famózne...ako aj ostané jedlo!)
No nestihla som ani len nakuknúť do ostaných obchodov (tak mi láskavo povedzte, že v tom ostravskom avione nemajú vôbec ale vobec nič...hlavne žiadne zľavy! )
No to bola streda! Fotky sú z dňa predchádzajúceho, a to (nečakane)z utorka! 
V škole to bol náročné...všetko sa to nakopilo na jeden deň....no prežila som...(zatiaľ)v zdraví....
A poobede som si užila taký tréning ako už dávno nie!! 
Tá únava! Taká dobrá! Mám rada ten pocit!
Za to sme sa museli ísť náležite odmeniť!
Zaparkovali sme v príjemnom prostredí a pochutnali si na horúcom jabĺčku a ovocnom šaláte...mňamky...
A keďže nám tu deň predým otvorili nové obrovské nákupné centrum (moje dojmy vám prezradím neskôr) tak sme si to chceli ísť trošku poobzerať...prebehli sme Lindex, Kotton (to je aký pekný obchod..doteraz som ho nepoznala..no začína sa mi pozdávať) a to je tak všetko...to množstvo ľudí...ja si to radšej pozriem v kľude tak za týždeň...
A v čom som to celý deň behala? Keďže som sa snažila začať tak nejako námornícky...bol to môj obľúbený overal , ku ktorému napasuje nič lepšie ako červené silonky! Mám to rada!

A viete čo ? Dnes už trénujem na Vianoce! Linecké koláčiky sú v trúbe a ja už bežím ich skontrolovať!! Tak teda zatiaľ!!